Všetko má svoj čas

Aj vy máte pocit, že tá materská/rodičovská rýchlo preletela? Tento týždeň venujem spomienkam na to, akí boli chlapci do jedného roka. Toto obdobie tu u mňa v starších príspevkoch nájdete len náhodne na nejakej fotke, lebo v tomto období som mala iné starosti a radosti ako instagram. Aj keď instagram som poznala. Sledovala som na čo slúži a aký je to silný marketingový nástroj. Sledovala som ho z pohľadu pracovného. Človeka, ktorého zaujíma marketing a nechce stagnovať.

Aktívnou som začala byť až po roku života chlapcov, keď sa behačky po vyšetreniach ustálili, keď bolo toho už menej a viac času sme trávili doma. Som rada, že vás prierez ich vývojom baví, chodí mi od vás veľa správ. Zväčša sú to správy ako: „Kedy ti začali sedieť, chodiť, rozprávať?…“. Žienky, neporovnávajte. Môže vás to deprimovať, nesurfujte v strese po nete, lebo môžete nájsť toľko diagnóz až sa zneistíte. Teraz nechcem povedať, že sa nemáme vzdelávať, to áno, ale ak máte naozaj veľké pochybnosti, tak vyhľadajte odborníka. Nevytvárajte nepodložené diagnózy svojmu dieťatku vy na základe toho, lebo ona povedala.

S chlapcami som chodila okrem iného aj na neurológiu. Tým, že sa narodili o 8 týždňov skôr, tak oproti svojim rovesníkom boli pozadu. Keď som videla, že napredujú, tak som to neriešila, nedala som sa zneistiť okolím. Poctivo som s nimi cvičila vojtovku, chodila na rehabilitácie a zabralo to. Som rada, že nemali a nemajú horšie zdravotné problémy ako „len“ to, pretáčať sa Kristiánko naučil v 10tich mesiach a sedieť až po roku a že Leovi zabieha očko.

Na to, ako sa Leonardko zdal pri narodení viac ohrozený, tak bojovník zabojoval. Dobehli všetko, ešte trošku rečovo to je slabšie, ale podnetnou hrou, opakovaním slov budú o chvíľu drkotať tak, že ešte možno budem rada spomínať na toto „tiché obdobie“.

Na záver vás chcem podporiť, snažte sa vidieť svet optimisticky, neprepadávajte hneď katastrofickým scenárom. Všetko má svoj čas a nezabúdajte, že každé dieťa je výnimočné už len tým, že je.