„Najväčšou pomocou pre nás je, aby sme sa všetci správali zodpovedne voči sebe, svojim blízkym, svojmu okoliu…“

Hneď na úvod by som sa chcela poďakovať riaditeľovi Slovenského Červeného kríža územného spolku Žilina p. PhDr. Martinovi Brňakovi, PhD. , že si v tomto hektickom čase našiel priestor na zodpovedanie otázok.

1. Ste riaditeľom Slovenského Červeného kríža územného spolku Žilina (ďalej SČK), ak by ste mohli predstaviť – čo je poslaním SČK?

Často si nás pletú, že sme štátna inštitúcia. SČK nie je štátna inštitúcia a nie sme ani nezisková organizácia. My sme zriadení samostatným zákonom o SČK, ktorý, keď vznikala Slovenská republika (predtým ČSR), ratifikovala ženevské konvencie, ktorých súčasťou je aj prijatie, sprístupnenie územia na pôsobenie SČK.

V závislosti, či je krajina kresťanská, moslimská sa používajú symboly Červený kríž, Červený polmesiac, a Izrael má Červený kryštál.  Aby sme nepodnecovali pri pomoci zraneným, alebo pri humanitárnej pomoci náboženské konflikty, tak sa používa neutrálny symbol kryštálu.

Keď vznikla SR a prijala ženevské konvencie, vznikol zákon o SČK, kde sa vláda zaviazala podporovať činnosť a fungovanie Červeného kríža. Naše povinnosti sú taxatívne menované v zákone. Pravdou je, že časť povinností duplicitne riešia štátne subjekty aj veľa neziskových organizácií. Pekný príklad je, že aj neziskové organizácie poskytujú kurzy prvej pomoci, ktoré majú akreditované na ministerstve zdravotníctva, pričom kedysi to bolo vyslovene iba v kompetencii SČK.

Našou úlohou je učiť prvú pomoc najmä laikov, BOZP a kurzy, ktoré ponúkame.

My nie sme lekári, aj keď v našich radoch sú lekári, zdravotné sestry, teda zdravotný odborný personál. Našou úlohou je školiť a preškoľovať verejnosť v prípade humanitárnej krízy, vojenského konfliktu, aby sa obyvateľstvo vedelo naštartovať a vedeli si ľudia sami pomôcť.

Jedna linka je vzdelávacia, ako prvá pomoc, tam máme niekoľko akreditovaných kurzov, chodíme na ukážky, verejné podujatia, snažíme sa laikov edukovať.

Naši ľudia sú profesionáli, záchranári, medici, odborníci kvalifikovaní vzdelaním, ale sú medzi nimi aj kvalifikovaní laici (napr. študenti, manažér, elektromontér), ktorí pracujú v inom odvetví, ale poskytovanie prvej pomoci ich nadchlo. Majú perfektné výsledky v súťažiach v rámci Slovenska s profesionálmi, ale aj v medzinárodných súťažiach.

Vzdelávanie sme rozšírili o sociálne služby. Červený kríž patrí medzi tradičných poskytovateľov kurzov opatrovania pre dospelých a posledné tri roky poskytujeme aj vzdelávanie opatrovania detí, pre kvalifikovaných zamestnancov do detských jaslí.

Ďalšou činnosťou sú odbery krvi. Samotný Červený kríž nevykonáva odbery krvi. Na to vznikla Národná transfúzna služba. My zabezpečujeme výdavkové časti, ako nábory darcov krvi, tvorbu tlačovín, weby. Naši ľudia zháňajú a vybavujú odberné miesta a potom organizujú oceňovanie darcov krvi.

Prácu nerobíme na komerčnej báze.

V minulosti Červený kríž učil aj bylinkárstvo. Zobrali napríklad celú obec a učili o tom, ktoré bylinky sú na čo vhodné, to už dnes málokto vie. Kedysi to bolo ľudové liečiteľstvo, samoliečiteľstvo sa preferovalo.

V tomto bola úžasná zakladateľka Slovenského červeného kríža Alice Masaryková, bojovníčka za zlepšenie sociálnej situácie a vzdelávania žien, charitatívna a osvetová pracovníčka. Alice Masaryková založila aj Živenu, kde boli hlavne matky. Išlo o edukáciu matiek a žien vo vidieckom prostredí, kde sa dbalo na zdravú výživu rodín. Živena a SČK sa dopĺňali.

2. Vianoce sú predo dvermi, ako trávite tohtoročný predvianočný čas?

Tento rok je dosť náročný, samozrejme situácia COVID je úplne všade. Cez prvú vlnu sme sa zamerali na rúška a dovoz potravín seniorom. To boli prvé dve hlavné aktivity, ktoré sa vykonávali v spolupráci s ďalšími subjektami. V druhej vlne sú tieto veci pokryté, tak sme sa vrhli na testovanie. Veď prečo nie?

Predvianočný čas trávim v práci. Šesť dní zo siedmich pracovne, 12 hodín denne. Ale verím, že to je do času a je to naša úloha. Jednoducho nemôže SČK byť nečinný, keď to spoločnosť potrebuje…je to naša úloha.

Predchádzajúce roky boli voľnejšie, ale tiež sme nezaháľali, posledné 4 roky sme rozvážali humanitárnu pomoc. Ja som mal na starosti okres Bytča a Považská Bystrica, čo je kvartálne cca 6-7 ton potravín (táto činnosť je 4x do roka). My sme zabezpečovali rozvoz potravín priamo do sociálne slabších domácností. Nie zvolať ľudí na jedno miesto, ale rozvoz priamo do domov/bytov. Boli to najazdené km, to je činnosť, ktorá trvá.

Tento rok je náročný pre nás a veríme, že Vianoce 2022 (nie nie je to preklep) budú pre nás lepšie.

3. Ste jedným z odberových miest pre antigénové testovanie. Oceňujem prácu vášho tímu, musí to byť náročné. Ako to zvládate, koľko v tomto čase máte priemerne denne testovaní?

Teraz som si vyskladňoval testy na tieto sviatky, vychádza to priemerne 370 testov denne (rozhovor bol uskutočnený 19.12.2020) záleží od tímu, je to veľmi kľúčový faktor. Niekedy to je 300 denne otestovaných ľudí, rekord máme tuším 480 za deň.

Máme svoje tímy, sú to všetko dobrovoľníci, ktorí si našli ku nám cestu. Problém je so zdravotníkmi, skutočne sú preťažení, časť z nich je v karanténe, časť pozitívni a tí čo sú zdraví, tak ťahajú 24-rky. Administratívnych pracovníkov, tých je zatiaľ dosť. Zatiaľ ľudia sú, zvládame to. Jedine čoho sa bojíme, je „vybuchnutie“ tímov, niekoľko tímov vybuchlo v rámci Slovenska – nakazili sa.

4. Stále sa ku vám chodí bez objednania, alebo ste museli zaviesť už i vy takéto opatrenia?

Chodí sa bez objednania, čaká sa v rade. Dostali sme ponuku využiť možnosť objednávania, ale odmietli sme ju, zdá sa nám to nespravodlivé pre ľudí, ktorí napríklad nemajú internet – PC.

5. Je priebeh testovania bezproblémový? Pýtam sa preto, lebo žijem v mestskej časti (dedina) denne chodím MHD a pri upozornení ľudí na to, aby si riadne nasadili rúško, sa stretávam s negatívnymi, ba až vulgárnymi reakciami. Tiež si vážim prácu zamestnancov potravín, kde neustále musia ľudí upozorňovať a odolávať ich verbálnemu prejavu. Predpokladám, že ľudia k vám chodia dobrovoľne, ale nedá mi to neopýtať sa. Stretávate sa i s incidentmi od občanov?

Ľudia sú disciplinovaní, ale mohli by dodržiavať viac odstupy, to je taká slabšia stránka. Aj keď vždy sa nájde niekto, kto je ochotný kričať na ťažko zdravotne postihnutého, alebo na tehotnú ženu, že sa predbieha. Je to vyslovene skratové jednanie jednotlivcov.

Spolupráca s inštitúciami i s mestom je výborná, vždy nám tu postavia mestských policajtov, rovnako i štátna polícia.

Potom čo málokto vie, testujeme deti od 10+.

6. Môžu sa aj menšie deti testovať?

Podľa metodiky je 10+ a mladšie by som neodporúčal. Keby som mal detskú zdravotnú sestru v tíme a matka mi podpíše papier, tak áno, inak nie. Pokiaľ viem PCR test má tyčinky v dvoch veľkostiach: dospelú a detskú.

Antigén má len jednu veľkosť tyčinky. Anatómia detskej hlavičky sa vyvíja do cca 10. veku života dieťaťa, hlava rastie a mení sa.

Prečo aj traumatizovať dieťa? Kto odhadne dĺžku tyčinky? Dokonca tu boli s novorodencami a aj tie chceli testovať. Je to v metodike, ja to rešpektujem, mladšie deti ako 10+ antigénovým testom testovať nebudem. Má to svoje racio.

 7. Veľa ľudí podceňuje situáciu, ktorá postihla celý svet. Hovoria o nej ako o banálnej viróze. S týmto názorom som sa stretla medzi priateľmi, v práci i na sociálnych sieťach. Z COVIDU sa stalo náboženstvo „verím a neverím na COVID“. Zo situácie majú výsmech, ťažkú alibistickú debatu, šíria HOAXY, ktorým veria. Denne tŕpnem, či COVID „zaklope“ na dvere nášho domu (myslím, že je to otázka času), mojich blízkych a známych. Ako by ste ľuďom vysvetlili, že sa nejedná o nádchu, či chrípku a netreba túto situáciu laxne podceňovať?

Nie som epidemiológ, ja sa držím názorov odborníkov. Nie som odborník na všetko. Čiže to, čo neviem, tak si nechám poradiť odborníkmi. Evidentne to nie je žiadna chrípka, ktorá sa dá len tak liečiť.

Časť populácie tým preletí a ani to nepozná, časť populácie žiaľ vonia fialky odspodu. Pozrime si štatistiky, tie sú týždeň – dva informačne staré. Pretože každý jeden nebohý musí prejsť cez stôl, cez pitevňu. Toto je to, že časť populácie nevie ako pracovať s dátami, čiže prepnúť sa na to. Toto nie sú on-line dáta.

My keď nameriame napríklad dnes 100 chorých ľudí, tak to neznamená, že dnes máme 100 chorých, ale, že boli chorí pred týždňom. Pred týždňom bolo 100 infekčných a zrátaj si s koľkými sa stretli a číslo sa zväčšuje. To je úplne iné číslo!

Príklad: Dnes si bol negatívny, ale kým si stál v rade, nedodržiaval si odstupy, tak o 5 dní tu môžeš stáť ako pozitívny.

My sme sa mohli takto už 3x odpáliť, testujeme sa tu denne, aby sme neodpálili tím.

To čo my dnes meriame, je 5 až 7 dňová minulosť. Toto ľudia nevedia, lebo tomu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť a prijať.

Výhody celého tohto vnímam, že sme sa naučili umývať si ruky ako národ –čo je veľká pozitivita, mnohí z nás objavili dezinfekciu a toto nás učí, že aj pri bežnej chrípke budeme ohľaduplní k druhým.

Myslím si, že sme už zbavili predsudkov voči obyvateľom ázijských krajín, keď nosili rúška. Je to slušnosť. Nebudem ohrozovať druhých ľudí, keď som sám chorý. Toto nám už dúfam ostane, aj keď sa COVID vyrieši a budeme sa môcť vrátiť do života bez rúšok.

8. O krízach sa hovorí ako o spúšťačoch veľkých spoločenských zmien. Vnímam to tak, že kríza by mala ľudí stmeliť a spoločne by sme mali bojovať každý svojou zbraňou, tak, aby sme porazili spoločného nepriatelia – predchádzali šíreniu nákazy. Myslíte, že bude svet po COVID-e iný? Teraz ste mi tak nahrali čiastočne predchádzajúcou odpoveďou.

Svet neviem, moje okolie určite áno. Presne ako si povedala, krízy menia. V tomto veľmi funguje psychológia, verejný nepriateľ utuží vzťahy v skupine, aj keď človek si aj na šibenicu zvykne.

9. Blížia sa Vianoce, čas, kedy sa stretávajú rodiny. Áno sociálny kontakt je pre nás dôležitý, hlavne pre seniorov, ktorý sa tešia na svoju blízku rodinu, ktorú možno dlhé mesiace nevideli. Vláda schválila nariadenia, ale rada by som počula od vás odporúčanie, predsa ste človek z praxe a zvládate záťažové situácie. Vedeli by ste nám odporučiť ako sa správať, na čo si dať pozor počas nadchádzajúcich dní/týždňov?

Do zariadení pre seniorov ja nepovolím návštevy. Keďže to, čo znelo v médiách…média zastierajú realitu práve tým spôsobom ako ju prezentujú. Síce povedali, že môžu byť návštevy, že sa môžu prepúšťať klienti do domácej starostlivosti k rodine. To síce povedali, ale nepovedali, že to je na rozhodnutí štatutárov, je to vyslovene odporúčanie Ministerstva sociálnych vecí a rodiny a ďalšia vec čo neodznelo je to, čo tie rodiny tým docielia.

Rodiny mojich klientov ma nežiadajú, aby som prepustil ich rodinných príbuzných domov, jedna časť nemá o to záujem, to si povedzme na rovinu, a potom sú takí, ktorých sme každý víkend púšťali domov.

Niekedy si príbuzní neuvedomujú, že ten človek z pobytu doma potom musí ísť na 10-20 dňovú karanténu, bude tam sám na izbe. Nemali by sme ani toľko izolačiek, pri izolačkách je zvýšený nárok na obsluhu, muselo by prísť viac zdrav. sestier do práce.  

Čo našim starkým chýba, je kultúra, mať tu napríklad pretestovaného huslistu, ktorý by im zahral Tichú noc, svätú noc…toto im skutočne chýba.

Odporúčam rešpektovať nariadenia vlády, rešpektujme odborníkov, rešpektovať bubliny, nevylepšovať si nariadenia a odporúčania, vybrať si jednu rodinu. Ani ja tento rok nepôjdem všade.

10. Je niečo v čom by sme vám mohli pomôcť, myslím my – občania?

Nie,  v zásade my nepotrebujeme pomoc, ak, tak je fajn s nami odkonzultovať. Nie všetko je pomoc, skúsme to trefne, cielene dávať, najskôr získať prehľad o potrebách. Veľa ľudí nám nosí oblečenie, my potom nevieme čo s ním. Ak chceme niekomu pomáhať, zistime, čo skutočne potrebuje, chce.

Ale predsa. Vo vzťahu čím nám môžu pomôcť, je správať sa zodpovedne voči sebe a svojim blízkym, to je najväčšia pomoc.

Prajem Vám i celému Vášmu tímu príjemné prežitie vianočných sviatkov a Nového roka v kruhu rodiny a nech je pre nás všetkých rok 2021 rokom zdravia!

Ďakujem vám veľmi pekne za rozhovor. Verím, že sa po nejakom čase stretneme opäť a rozoberieme inú tému, ak sa bude dať, tak pozitívnejšiu.